150 rokov vývoja motorových píl





Reťazové píly sú dnes pre lesníkov, lesných robotníkov či záhradkárov samozrejmosťou. Ich rýchly technologický vývoj je však fascinujúci. Od 19 storočia sa experimentovalo s ručným, alebo parným pohonom. Vtedajšie predpovede vývoja, však predčili všetky očakávania.

-- dvojmužná píla poháňaná kľukou --














-- píla poháňaná mobilným parným strojom --














Cesta k dnešnej motorovej píle bola dlhá a zložitá, a nebola výtvorom jedného vynálezcu. Mnoho nadšencov, lekárov, technikov a dizajnérov položilo v rokoch 1857 až 1910 základy pre stavbu dnešnej motorovej píly. V Amerike, ktorá už vtedy bola lídrom v oblasti mechanizácie, vznikali mnohé zvláštne konštrukcie a riešenia, niektoré sa dokonca aj vyrobili. Ich praktické využitie nebolo dobré a žiadna z týchto konštrukcií sa neujala.

Napríklad dvojmužná píla z roku 1861 (na obrázku), ktorá sa vyvážala aj do Európy. Dvaja muži otáčali kľukou a pomocou prevodovky sa píla pohybovala. Toto zariadenie bolo veľmi ťažké, pílenie bolo únavné a navyše ho bolo treba prácne dopraviť do lesa. Dvaja muži sa pri prevoze stroja narobili viac, ako by strom zoťali sekerou.

Prvé motorové píly 1905 - 1925

V roku 1906 inžinieri v Idaho postavili prvú benzínovú pílu, hoci veľmi jednoduchú, návrhári boli veľmi spokojný s jej funkčnosťou. Neskôr pílu vylepšil staviteľ mostov Charles Wolf, a zaviedol ju do výroby vo väčších množstvách.

Uznanie si vyslúžil aj švédsky inžinier Alexander West Pole, ktorý postavil v roku 1912 motorovú pílu s týmito charakteristikami: spaľovací motor, ohybný hriadeľ pre prenos sily, rukoväť v tvare U a nosná konštrukcia. Ohybný hriadeľ bol neskôr nahradený hnacím hriadeľom.
S touto pílou však v roku 1917 nepochodil pred Švédskou komisiou pre motorové píly, kôli mnohým poruchám. Napriek tomu položil základy pre výrobu motorovej píly.
Vývoj prebiehal aj v Rakúsku, Fínsku, Poľsku.

Éra dvojmužných píl 1925 - 1960

V Nemecku firmy STIHL a DOLMAR vyrábali dvojmužné píly vo veľkých množstvách. Presadili sa nižšou hmotnosťou a vyšším výkonom. Americké pokusy o dvojmužné píly sa nepresadili, kôli vysokej hmotnosti a celkovej ťažkopádnosti.

V polovici 30. rokov firma STIHL priniesla viaceré inovácie napr:
- použitie ľahkých zliatin ( hliníka a horčíka )
- odstredivá spojka
- magnetické zapaľovanie zo zotrvačníkom
Vývoj jednomužnej motorovej píly prebiehal v USA počas druhej svetovej vojny. Amerika sa chystala na vylodenie vo Francúzku a zo strachu z nemeckých drevených protitankových zátarasov venovala veľa úsilia výrobe malej motorovej píly. Pílu vyvinula firma McCulloch.
Po vojne sa v USA zamerali na výrobu jednomužných píl a v Európe sa obnovila výroba dvojmužných píl. Keď boli do severnej Európy dodané Americké jednomužné píly rýchlo získali na obľube a našli svojich napodobiteľov.
V roku 1950 firma Stihl vyrobila prvú jednomužnú pílu v Európe model BL. Píly boli stále ťažké, preto u lesníkov stále pretrvával záujem o dvojmužné píly, ktoré boli síce o niečo ťažšie, ale zo strojom pracovali dvaja muži. Jednomužné motorové píly získali obľubu v armádach. Neskôr však prišiel prielom a jednomužné píly boli stále zdokonaľované a získavali si stále väčšiu obľubu u lesníkov, ale aj u hasičov.

Neustály technický rozvoj je prezentovaný aj v tomto koncepte STIHL 2000, vznikol v 80. rokoch a takto si vtedajší inžinieri predstavovali motorovú pílu v roku 2000. Podobá sa?
-- STIHL 2000 --


Napínanie ( španovanie ) reťaze


Správne napnutie reťaze poskytuje používateľovi viacero výhod, ktoré šetria čas a peniaze.








- menšie opotrebovanie lišty
- menšie opotrebovanie samotnej reťaze
- nižšia pravdepodobnosť zvlečenia resp. roztrhnutia reťaze

Ako správne napnúť reťaz:

Základom je vždy povoliť bočný kryt reťazového kolesa a následne napínať. Správne napnutú reťaz je možné ľahko povytiahnuť z lišty tak že vodiace články sú 1 - 2 milimetre nad lištou. Vtedy hovoríme o ideálnom napnutí. Samozrejme túto skúšku robíme až keď máme dotiahnuté matice na kryte reťazového kolesa, nakoľko po dotianutí sa reťaz zvyčajne ešte viac napne.
Ideálne po dotiahnutí reťaze je preskúšať jej pohyblivosť tak, že zachytíme kľúč o zub a potiahneme v smeru pohybu reťaze. Pri tomto bezpečnostnom teste sa ukáže pohyblivosť reťaze a taktiež ak je nesprávne založená reťaz, tak nám spadne z lišty. Lepšie teraz ako pri naštartovaní...
Kedže reťaz aj lišta sa pri práci zahrieva, nieje od veci po cca 15 minútach práce znova skontrolovať napnutie reťaze, keďže kov sa pod vplyvom tepla rozťahuje...
Je lepšie bočné napínanie reťaze, alebo predné?

Niektoré modely píl majú bočné napínanie reťaze iné zas predné. Za jednoznačne lepšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie považujem bočné napínanie reťaze. Je to preto, že pri prednom napínaní hrozí poranenie ruky o reťaz a je aj nepohodlnejšie nakoľko väčšina kľúčov k motorovým pílam má tvar T a tým pri otáčaní naráža o lištu.
Niektoré modely sú vybavené bezkľúčovým systémom napnutia, čiže nepotrebujeme žiadne nástroje.

Ochranné pomôcky pri práci s motorovou pílou


Pri práci s motorovou, alebo elektrickou pílou, by sa mal brať veľký dôraz na bezpečnosť nakoľko úrazy bývajú v lepšom prípade s trvalými následkami.



Komplexná ochrana hlavy, tváre a sluchu:
Používa sa komplet prilba, ku ktorej sú pripevnené slúchadlá a štít na ochranu tváre. Profesionálni pilčíci majú prilbu ako povinnú bezpečnostnú výbavu. Bežný používateľ motorovej píly však prilbu nutne nepotrebuje. Pri pílení doma na záhrade je asi malá pravdepodobnosť pádu nejakého predmetu z výšky. Ďalej nikoho nepoteší cena cca 70€. Napriek tomu by ani sviatoční používatelia nemali zabúdať na základné bezpečnostné prvky.Ochrana zraku:
Minimálne okuliare by mal mať každý čo s pílou pracuje. Odletovanie pilín do oblasti tváre je pomerne bežná záležitosť a pri zanedbaní treba dúfať v kvalitu práce očného lekára na pohotovosti. Pri práci vo väčších teplotách sa však zvyknú zahmlievať, čo tiež neprispieva k bezpečnosti, ani pohodliu pri práci.
Na ochranu tváre sa tiež používajú ochranné štíty - buď z plexiskla, alebo mriežka z nylonových vlákien. Tieto sú najviac používané, pretože chránia celú oblasť tváre a cena sa pohybuje na cca 10€.
Ochrana sluchu:
Je medzi bežnými používateľmi asi najviac zanedbávaná. Kvalitné slúchadlá sú relatívne drahé ( cca 30€ ), no predávajú sa aj tlmiace štople do uší, ktoré sú otázkou niekoľkých centov. Pri celodennej práci, hlavne s benzínovou pílou dostanú bubienky riadne zabrať. Preto pri dlhodobej práci odporúčam nezanedbávať ani ochranu sluchu.
Antiporezná ochrana:

Málokto ju považuje za dôležitú, ale iba do doby, kým sa nestane nejaká nehoda. Poranenia
reťazou motorovej píly sú veľmi ťažko hojiteľné a často z trvalými následkami. Dnes sú už bežne v predaji antiporezné nohavice, s ktorými sa riziko porezania značne znižuje. Nohavice majú vo vnútri špeciálne vlákna, ktoré sa po zapílení uvoľnia a zablokujú hnacie koliesko píly, čím dôjde k zastaveniu motora.



Ochrana nôh:
Samozrejmosťou by mala byť pevná obuv. Najmä ak sa píli drevo na zemi je zvýšené riziko poranenia. Ideálne je mať topánky, alebo čižmy z kovovou špičkou, ktorá zabráni porezaniu nôh.

Čistenie a údržba benzínovej píly



Každý stroj je taký dobrý, ako dobrý je jeho servis.
--Andreas Stihl--




Čistenie a údržba patrí k základným podmienkam bezproblémového používania stroja.
Po krátkodobom nasadení motorovej píly netreba samozrejme ani rozsiahlu údržbu, no po zvládnutí dvadsiatich kubíkov dreva by si píla trocha pozornosti a starostlivosti zaslúžila.

Samozrejme údržba píly je podmienená aj kvalitou použitých náplní. Základnú starostlivosť treba venovať čistote vzduchového filtra. Pri rôznych strojoch rozlišujeme rôzne typy vzd. filtrov. Pri starších, alebo lacnejších pílach je zvyčajne použitý molitánový, niečo ako obyčajná špongia. Čistí sa veľmi jednoducho - umytím vo vode s použitím saponátu, v prípade silného znečistenia, alebo zamastenia je možné použiť technický benzín. Filter potom dôkladne opláchneme čistou vodou a necháme vyschnúť najlepšie pri izbovej teplote. Molitánové filtre treba v rámci možností čistiť čo najčastejšie, keďže ich filtračná kvalita nieje moc vysoká. V prípade jeho deformácie ho treba vymeniť za nový. Cena obyčajne nebýva vysoká.
Momentálne najpoužívanejší vzduchový filter je z plastových mikrovlákien a jeho životnosť je prakticky neobmedzená. Pri neodbornej manipulácií ho však možno pretrhnúť a vtedy je nutná jeho výmena. Cena už je vyššia, niekedy aj desiatky eur. Pri čistení takéhoto filtra použijeme metličku, alebo štetec na odstránenie hrubých nečistôt a potom ho umyjeme vo vode.

Pri vyberaní všetkých typov filtrov treba zapnúť sýtič, aby sa uzavrela klapka v karburátore. Mnoho ľudí si určite všimlo, že po odobratí filtra sa pod ním nachádzajú jemné pilinky. Stáva sa to vtedy keď je nadmerne znečistený. Píle to neprekáža, miniatúrne piliny v motore zhoria, len si treba dať pozor, aby sa pri manipulácií nedostali do karburátora väčšie kusy nečistôt.
Po vyčistení vzduchového filtra je dobré odobrať plastový kryt motora a skontrolovať jeho rebrovanie. Najmä pri pozdĺžnych rezoch sa rez dostáva popod kryt a upcháva ho. Samozrejme sa tým chladiaca schopnosť rapídne znižuje a môže dôjsť až k zadretiu. Preto je nevyhnutná kontrola, prípadne vyčistenie.

-- molitánový vzd.filter --
-- filter z mikrovlákien --
Keď už máme odobratý kryt motora skontrolujeme aj sviečku. Odporúčaný interval výmeny je jeden rok, no takmer nikto to nedodržuje. Treba ju však aspoň vybrať a v prípade potreby vyčistiť. Každý si vie predstaviť, aký problém si môže vyrobiť, keď sa pokúša vybrať sviečku, ktorá nebola 5 rokov von zo stroja. Asi to nepôjde ľahko a hrozí poškodenie závitu.

Samozrejmosťou by mala byť ostrá reťaz a neopotrebovaná lišta.